Už viem, že chcem teba - Recenzia

Originálny názov: Už viem, že chcem teba
Autor: Ružena Scherhauferová
Počet strán: 272
Rok vydania: 2010
Vydavateľstvo: Ikar

Anotácia: V románe Už viem, že chcem teba sa spisovateľka Ružena Sherhauferová dotkla háklivej témy, o ktorej sa v súčasnosti veľa hovorí – alkoholizmu. Hlavnými hrdinkami sú priateľky od detstva Danka (Donča) a Janka. Obe skončili vysokú školu a začali pracovať. Donča, výnimočne krásna žena, si rada vypije, ani v dospelosti sa nevie vyrovnať so svojím detstvom. Je to rozporuplná osobnosť, vo vnútri slabá, nevyrovnaná. Otec, s ktorým sa matka rozviedla, bol alkoholik a matka si stále vodila do bytu priateľov. Napriek tomu, že Donča si našla milého a dobrého priateľa Olivera, podvádzala ho a stretávala sa s pochybnými ľuďmi.

Janka má zas pokojnú, vyrovnanú povahu a snaží sa jej pomôcť. Žiaľ, keď ide o dedičný alkoholizmus, takejto neresti sa dá ťažko zbaviť... Donča dopláca na svoje nerozvážne konanie – znásilnia ju a čaká dieťa, ktoré nemusí byť Oliverovo. Keď ju zrazí auto a utrpí vážne poranenia, začína sa boj o jej život. Navyše na svet prišla cisárskym rezom malá Danielka. Janka ako dobrá priateľka neváha a je ochotná vzdať sa dobrého pracovného miesta, len aby Oliverovi pomohla. Situácia sa skomplikuje tým, že Janka sa zaľúbi do Olivera. Podarí sa Donči dostať z područia alkoholu? Prekoná Janka svoje city k Oliverovi? A čo bude s malou Danielkou? Ako sa skončí vrúcny príbeh o priateľstve a láske?

Môj názor: Po prvé, naozaj nechápem, ako môže byť v anotácii skoro celý príbeh. Som rada, že som si anotáciu tesne pred čítaním neprečítala a všetko, čo sa stalo v knihe, bolo pre mňa prekvapením.

Knihu som si zobrala do rúk s tým, že to bude oddychovka. A aj bola. Ale musím sa priznať, zo začiatku som si pri čítaní veľmi neoddýchla, lebo sa mi neustále zvyšoval krvný tlak. Jazyk autorky ma naozaj neskutočne vytáčal, je poznať, že autorka je bývala slovenčinárka. Spisovnosť, ba až básnickosť. Hlavné postavy majú max. 30, ale verte mi, takto nikto normálny nerozpráva. Oliver oslovuje Donču "láska moja", Janka spomína na vysokú školu a a ako sa stretávala s jedným "mladým mužom". No celé zle. Ale čím ďalej som knihu čítala, tým viac ma upútala.

Tej knihe sa nedá uprieť jedna vec. Príbeh. Je pútavý, zaujíma vás, ako to bude ďalej a ako sa to celé skončí. Koniec knihy je viacmenej vcelku predvídateľný na základe názvu knihy, ale ako vravím, anotáciu som nečítala, tak počas celej knihy som zažívala rôzne prekvapenia.

Postavy. Všetky mi liezli na nervy. Janka je totálne nudná ženská, moralistka, ale dobrá duša, ktorá neváha a pomôže. "Donča" robí jednu chybu za druhou, ale neskôr je mi jej postavy veľmi sympatická. Chlapi sú všetky v tejto knihe dosť divní, nevybrala by som si :-)))

Celkovo si myslím, že kniha mala veľký potenciál, dej bol veľmi zaujímavý, ale celkové prevedenie sa mi až tak nepáčilo, mohla som dať aj viac kvetiniek.

Hodnotím 3 kvetinkami.